Kej uchycja zimu čerci

Dzeci moje,

Bujem vám vyprávjac, jako to u nás vyzjerá, kej uchycja zimu čerci.

Slúnečko už začalo sviecic ceplejšiej.

Duho trvá, dokeľ skopnie sňach. Ešče furt mosíme spac pod hrubú duchnú.

Len keby ty apríľové pľušče furt nepokúšali ľudzí. Ani statek nechce ísc ven, najračjej je vňútri, a kej necháme otvorený pitvor, alebo húvno, hnedz tam vendú, aby boli schované pod strechú v ceple a suchu.

Fšadzi je pľno  marascí, šetko zablacené, na bagandže sa chytajú gavrče blata.

Cez dzeň už kúric nemosíme, ale večér treba prihodzic  zepár polienék do šporheľa a zehriac sa. Šak aj úhrabky, alebo krúpnú kašu, či strúhané pagáče treba ugyndžic.

Roboty je furt dosc venku, treba posadzic zemáky, patružlenu, ceréľ, aj inú zeleninu.

Ale mosíme merkovac kury, aby nám nevykutrali burgyňu alebo kvaku.

Hus už sedzí, za chvíľu sa bujú kľuvac húsence.Dáváme hích do ceplého zhlavca, aby nenachládli,aby chýrno hukali a dobre rvostli.

Kej začne rvosc tráva a zacelina, bujeme vyháňac statek ven, Strakuša buje lepšiej dojic.

Mosíme hej dávac brcco, je niekedy taká dzivoká, strečkuje, aby neprisušila.

Kej k nám príje cetka z dzedziny, aby si do kondvičky zebrala  múcené mlieko, alebo srvátku, vždycky si zabuje dekík a potom sa hej šetko zhubí.

Zachvíľu príje Veˇľká Noc-to chlaniská naháňajú dzievčacká po celej dzedzine, poza uhly, poza chalupy a húvná.  Aby hích mvohli riadne pooblievac strekáľmi.

Ale njekeré, také pochabejšie, hodzia aj do potoka, tam sa potom šalejú, výskajú až sú celé jako zmoci.

No a ešče dzievčacká poriadne vyšibajú korbáčmi, až hím z toho šetkým šibe...

Zato hích dzievky   počastujú páleným a udzenú slaninkú,alebo hím dajú  písané vajcá.Malé dzeci za nimi behajú a potom sľačia, či sa hím též niečo ujdze.

Ty pripravujú už na Veľký piatek. Veznú písadlá, keré sú celý  rok schované niedze ve špajze, vosk, listy z cibuľe  a starý hrnec, aha, a ešče tam mosia mac kahanček a tak ú maľučkú mičšičku-kovovú, v kerej  rospuscia ten vosk.

Kražlice píše každá na celé  bielé vajcá podľa svojjej fantázie. U nás v Maríkovej sa vždy písali šeljaké ornamenty, ftáčiatká a kvietečky. Kvecinky sú také jednoduché. To sa písadlo namáčia do rospusceného vosku a pomálky sa jemňúčko píše. Potom sa to nechá zaschnúc a napísané vajíčká sa fkladajú do vody, f kerej je moc cibuľového líscja. Líscje je najlepšie z červených, alebo tmavých cibulí, keré zbierajú v domácnoscjach dosc duhú dobu.

Vajíčká sa varia asi hodzinu, potom sa horúcé vyberú a čistú handerkú sa pekne vylščija.

Leščením sa odcjerá vosk- kražlice sú pekné tmavo kávové, alebo do čevena, niekedy liľavé a to, čo bolo pod voskom, ostává pekné bielé. My sme hích písali predpredfčerom.

No a takéto kražlice dávajú mládzencom jako výslušku.

      F každém dome majú ve vázičke  bahniatká-posvacené v Kvetnú nedzeľu-ty nesmú chýbac ani v jednej rodzine a ptotm hích nechávajú celý rok niedze, aby rodzinu pchránil Pán Boch.

Napríšče vám povyprávjam nječo o lece.

Ľubka