Hraničné oddelenie
policajného zboru Horná Mariková (ďalej len „HOPZ“) vzniklo
po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku
1993 pre potreby ochrany štátnej hranice na danom úseku, ktorý
bol vytýčený v zalesnenej časti (zelená hranica) hrebeňa
pohoria Javorníkov. Prvotne bolo HOPZ zriadené v priestore na
obecnom úrade, ale pre nevyhovujúce priestory a podmienky
rezort ministerstva vnútra odkúpil a prerobil nedokončenú
budovu od komunálnych služieb na Modľatíne. Tú dokončil na
potreby vyhovujúce hraničnému oddeleniu pre jeho lepšie
fungovanie. Budova bola rozdelená na dve časti. Jednopodlažná
časť bola vyhradená stálej službe policajného zboru, kde boli
priestory pre výkon služby príslušníkov policajného zboru.
Dvojpodlažná časť slúžila priestormi pre príslušníkov VMV
(vojská ministerstva vnútra), ktorí spolu s príslušníkmi
policajného zboru súčinne vykonávali ochranu štátnej hranice.
V tejto časti boli na hornom podlaží izby pre vojsko,
sprchy a sociálne zariadenia. Zo zadnej strany budovy boli ešte
garáže a koterce pre služobné psy.
Počet príslušníkov policajného
zboru bol osem až desať členov a vojaci ministerstva vnútra
boli v počte štyroch až šesť členov. Vojaci ministerstva vnútra
boli zaradení do stavov 5. Akčnej roty Klokočov (5. AR) a to až
do 31 decembra roku 2001. Od 1 januára 2002 potom boli zaradení do
Roty výcviku a výkonu služby Banská Bystrica.
Príslušníci vojsk
ministerstva vnútra mali iný režim služieb ako príslušníci
policajného zboru. Harmonogram služieb bol v rotácii štyroch
denných a štyroch nočných služieb. Voľné dni okrem
prechodu medzi dennou a nočnou službou neboli. Služba bola
zväčša vykonávaná formou pešej hliadky a bola tvorená
veliteľom hliadky a členom hliadky s presnou trasou
určenou nadriadenými hraničného oddelenia. Zloženie hliadok bolo
zväčša urobené tak, že ju tvoril služobne starší, skúsenejší
vojak a služobne mladší vojak, ktorý sa zaúčal do
miestneho terénu. Do právomocí a povinností hliadky patrila
aj námatková kontrola osôb a motorových vozidiel. Viem že
neraz sme miestnym obyvateľom liezli s tou činnosťou na
nervy ,ale museli sme tak konať. Pokiaľ hliadka zadržala
narušiteľov, tí boli následne presunutí z terénu do
priestorov HOPZ, kde boli podrobení ďalším procedúram v rámci
zákonov a boli ubytovaní pod stálym dohľadom strážnej
služby, kým sa nevybavili náležitosti potrebné k transportu
do utečeneckých táborov na území Slovenskej republiky.
Mnohopočetné zaistené zadržané národnosti svedčia o dosť
„živom“ hraničnom úseku: Afganistan, Irak, India, Čečensko,
Čína, Severný Vietnam, Kurdi, Ukrajina atď. Po službe, ktorá
trvala osem, alebo dvanásť hodín, bol čas vyhradený na spánok ,
stravovanie, osobnú hygienu a hygienu priestorov HOPZ (v zime
odpratávanie snehu spred HOPZ) a iné zamestnania určené
nadriadenými . Výzbroj príslušníkov HOPZ bola útočná puška
VZOR 58 ráže 7,62x39 mm (ľudovo samopal) s palebným
priemerom štyri zásobníky a pištoľ VZOR 82 ráže 9x18 mm
s palebným priemerom dvoch zásobníkov. K výstroji sa nosil
obušok, putá RALK, rádiostanica PR31 a poľný obväz VZOR
80. HOPZ malo priradený voz LADA NIVA 4x4 bielej farby
s rádiostanicou.
Príslušníci vojsk
Ministerstva vnútra nemali zabezpečenú stravu v stálej
kuchyni ako bolo zvykom na akčných rotách, alebo na klasických
vševojskových útvaroch, ale mali vyplácanú náhradu za stravu vo
forme diet, čo robilo do mesiaca spolu zo žoldom približne 3600
slovenských korún. Z určených peňazí si museli stravu
zabezpečiť a pripraviť sami.
S príchodom
a vstupom do schengenského priestoru sa v Slovenskej
Republike stratila potreba strážiť časť hraníc republiky
a začala sa strážiť iba vonkajšia hranica priestoru a tak
v roku 2007 HOPZ Horná Mariková stráca význam, pričom HOPZ
a všetci príslušníci policajného zboru a vojsk
ministerstva vnútra boli postupne rozpustení a HOPZ zrušené.
Autor: Michal Jeleň
