Vďaka Ing. Miroslavovi Gašparíkovi sa nám podarilo získať ďalšiu listinu, vzťahujúcu sa na dejiny MARIKOVEJ. Ide o listinu, ktorú vydal Gabriel Balašša z Ďarmot, ktorý bol okrem iného aj sudcom. V listine potvrdzuje, že Adam a Ján sú dedičnými škultétmi v Marikovej.
Škultét, alebo šoltýs bol zakladateľ alebo sprostredkovateľ osídlenia obce na základe nemeckého a valašského práva. Pri kolonizácii podľa valašského práva sa nazýval tiež kenéz. Keďže vieme, že marikovú zasiahla vlna valašskej kolonizácie, je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o mená dedičných valašských škultétov z Marikovej.
Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal škultét na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré mu zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Pozýval osadníkov, rozdeľoval pôdu a bol výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia sa pojmom škultét/šoltýs označoval aj richtár, ktorý nemal nijaké výsady.
Slovo šoltýs pochádza z nemeckého Schultheiß (v strednej hornej nemčine "rozkazovač k vyrovnaniu podlžnosti" < Schuld - podlžnosť, dlhované plnenie + heißen - rozkázať, vyzvať, primäť) a označovalo súdno-výkonné právomoci šoltýsa. V slovenskej, nemeckej alebo latinskej podobe je základom mnohých priezvisk - Šoltýs, Šulc, Schulz(e), Škultéty, Škulta pod..
Po urbárskej regulácii za Márie Terézie inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.
Orgoň
Zdroj: Wikipedia
