nedeľa 8. septembra 2013

Hradisko Šimunky - Nálezy

Tieto vzácne nálezy  našli na hradisku Široká na Šimunkách (najstaršia časť Marikovej) členovia archeologického krúžku v 90. rokoch. Ostrohy, časti konského postroja nám preukazujú, že na hradisku sídlili aj významní bojovníci - vtedajšia šľachta. Poľnohospodárske náradie zase vytvára obraz o tom, ako sa naši predkovia živili. Za osobitné povšimnutie stojí pilka, ktorých sa na slovensku našlo minimum (pokiaľ viem tak iba na Bijnej a úlomok sa našiel v Pružine) 

























Fotografie nálezov sú prevzaté zo súboru dokumentov Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.

nedeľa 21. júla 2013

Miestne názvy

Marikovci, mám pre Vás dôležitú úlohu. Potrebovali by sme zistiť do najmenších podrobností, ako sa presne nazývajú kopce, lúky, role, jednoducho všetky miestne názvy cca v okruhu tohto výrezu mapy v okolí Šimuniek.

Kto je ochotný pomôcť, nech mi napíše do komentáru,alebo na mail   orgon333@gmail.com



 Tiež nás zaujíma, ktoré časti v Marikovej sa nazývajú  HÁJ,  chrasť, chrástky, svorádka, súhradka, súdna, kruh, kruhy, klužová, náklie, náklo,vlaka,drahy, cesciny, pravec.


POMOŽETE  ???

streda 15. mája 2013

Mariková v Nórsku

Vedeli ste, že Mariková nieje iba na Slovensku? Niektoré miesta v južnej časti Nórska sa nazývajú Marikova / Marikoven. Upozornil nás na to čitateľ Olav Ulltveit-Moe z Nórska, ktorý sa zaujíma o tieto tak trochu záhadné miesta. Moderná výslovnosť názvov je už odlišná, a mnohé dnes zrejme upadajú do zabudnutia, ale písomné pramene zo stredoveku sa zhodujú na názvoch Maríkova / Marikoven.



Koncovky-a-en sú vecou gramatiky a odrážajú rozdiely vo východnej a západnej-nórčine. Predpokladá sa, že prvá časť názvu - "Mari"- odráža meno  Márie,  a prípona "-kova" znamená malý dom. Väčšina miest s názvom Marikova sa nachádza pozdĺž pobrežia a 2-3 názvy sa viažu na  miesta, kde sa pochovávli mŕtvi, ktorých vyplavilo na breh more. Keďže Nórsko má  dlhé pobrežie, je tu  dávna tradícia pochovávania mŕtvych, vyplavených morom, o ktorých sa nevedelo, či sú pokrstení, alebo nie, preto sa na ich pochovávanie vyberali takéto osobitné miesta. Sú to teda určité posvätné miesta s pochovanými mŕtvymi. 

Ale potom existuje niekoľko Marikov(vých), ktoré sú umiestnené na kopcoch či stráni, takže vyššie uvedené vysvetlenie jednoducho nesedí. 

Taktiež sú Marikové  umiestnené pozdĺž dávnych ciest, v miestach, kde by bolo výhodné pre cestujúcich mať prístrešok, aby zostali cez noc.  Vlastne toto vysvetlenie je vhodné takmer pre všetky Mariková, vrátane tých pri mori. Najjednoduchší a najrozšírenejší  spôsob cestovania v Nórsku v minulosti  bola plavba pozdĺž pobrežia na lodiach a člnoch a prístrešky pre prenocovanie na pevnine boli v veľmi vítané. V stredoveku nebolo budovanie takýchto prospešných budov pre pútnikov ničím výnimočným.

Na TEJTO MAPE zadajte do vyhľadávacieho okienka slovo Marikov a zobrazia sa Vám všetky Marikové v Nórsku !!!

Takže toľko veľmi zaujímavé vysvetlenie od nášho nórskeho priateľa, ktorému touto cestou ďakujem za info.

Mimochodom, aký je podľa Vás pôvod názvu Mariková na Slovensku ?

piatok 5. apríla 2013

Hatné v roku 1930

Významný slovenský vedec śtefan Janšák navštívil začiatkom 30. rokov marikovskú dolinu, aby v Hatnom objavil a preskúmal hradisko na skale, ležiacej na pomedzí Hatného a Marikovej. Dostala sa mi do rúk veľmi zaujímavá knižka, v ktorej opisuje svoje dojmy a zážitky z Hatného. Okrem iného tu ako prvý spomína legendu, podľa ktorej obidva hatňanské hrádky kedysi spojoval kožený most. Začítajte sa a vrátte sa v čase o 90 rokov späť.   

väčší hatňanský hrádok 


"Prekračujeme Váh dopravným prostriedkom, ktorý od doby faraónov nezmenil svoju konštrukciu a cez Veľkú i Malú Udiču, Prosné, Hátne dostávame sa až do bezprostrednej blízkosti Marikovej. Ideme úzkou dolinou, s miniatúrnymi políčkami, chudobnými záhradami, skúpymi zelnicami a lúčkami. Vášnivý ľudský nápor vyrval naoko krotkej prírode nepatrné zemičky. Ale iba dočasne, kým nepríde väčší dážď. Potom sa hrnie s nezalesnených, hladným dobytkom od časnej jari až do zimy naholo vypásaných úbočí voda, ničím nehatená, ženúc pred sebou štrkové masy zvetralého pieskovca. Vo chvíli je dolina zaplavená hučiacou vodou, ba vlastne ťažkým prúdom zemitej riedkej kaše, ničiacej všetko, čo jej stojí v ceste. Len krátka zátopa, a aká katastrofa! — Práca niekoľkých rokov je obrátená vnivoč. Kde pred chvíľou rozliehal sa spev, počuť iba bedákanie. Tak sa vďačia všetky doliny moravsko-slovenských Beskýd svojim obyvateľom za kultiváciu. Otázka trenčianskych pastvín, vyrúbaných hôľ, skalnatých úšustov je aktuálnejšia, než pozemková reforma.
Medzi rozhovorom a úvahami prichádzame na Hrádok, zbudovaný podľa všetkých staviteľských pravidiel prehistórie: tridsať metrov vysoký, do údolia vybiehajúci skalný ostroh, na ňom plošina, priečny val, deliaci hradisko od ostatného hrebeňa ... Priamo školský príklad dávnovekého opevnenia! A v úzadí, pod lipou, skromná kaplnka s cintorínom, akým sa môžu pochváliť len chudobné trenčianske dediny.

... a menší hrádok ako ich nakreslil Š. Janšák v roku 1930


Prežívame prvé chvíle radosti, vyplývajúce z povedomia, že sa naša vedecká kalkulácia osvedčila. Kreslíme hradisko a sbierame dokumenty na určenie jeho veku... V tom priblíži sa k nám starší pán, zrejme nie autochtónny obyvateľ doliny. Zdá sa, že ho menej viedla zvedavosť a viac potreba posťažovať si, sveriť sa niekomu. Je otcom mladého učiteľa z neďalekej školy, postavenej podľa starých maďarských zásad von do polí, na polcesty medzi dve obce, aby sa v teórii zabily jednou ranou dve muchy, v skutočnosti však ani jedna. Plný obavy a prehnanej opatrnosti pozerá starý pán do budúcnosti vlastnej i synovej. Od najbližšej železničnej stanice delí ho štrnásť kilometrov, od lekára dvadsať, od civilizovaného sveta ani neviem koľko. Chcel by sa dostať aspoň bližšie, k pohodlným cestám, aby sa mohol podívať do svojho rodného kraja, niekde pod Ještedom, za ktorým ho srdce úprimne tiahne.



Chmúrnu náladu, spôsobenú otcom, rozptýlil syn. Veď by ani nebolo možno dosiahnuť v škole výsledku, keby myseľ učiteľa zaťažovaly takéto starosti! Mladý muž, hrdého a sebavedomého vystúpenia kontrastoval šťastne s obavami, ktoré sú plodom staroby. „Neľakám sa ničoho, mám dosť sily, aby som sa vyporiadal s každým problémom... Som plný energie a odvahy, ktorá vypovedala vojnu trenčianskej biede, úbohosti, slabosti a nemohúcnosti. Vo svojom postavení snažím sa naplniť obsahom slová ktoréhosi slávneho vojvodcu, aby každý muž splnil svoju povinnosť . . . čítali sme v zraku pána učiteľa. Rímsky občan nemohol byť hrdší na svoju vlasť, keď stála v rozkvete, ako tento mládenec na sverenú mu úlohu. Bez najmenšieho záblesku pózy prispôsobil i svoj zovňajšok vytýčenému cieľu. Turistický úbor so všetkými koncesiami marikovského prostredia, čierny vlas, modré oči v tmavom obočí, brada podľa módy z roku 1890 dodávaly mu vzhľadu farmára zo strednej Kalifornie, ako nám ho predvádzajú vo filme, keď lasom divé kone chytá, alebo ako nám ho maľuje slávny Bret Harte. Keby bol nemý, a v škole ani slova neprehovoril, sám jeho zjav musí pôsobiť výchovne. Je šťastný v marikovskej doline a nechcel by meniť ... Prítomnosť mladého učiteľa je dvojnásobne príjemná. Pohľad na neho rozjasnil všetky tváre, ale hlavne priniesol nový objav. Na druhej strane potoka, vzdialená asi sto krokov, dvíha sa iná skala, napoly zrúcaná, ktorá sa menuje Malý Hrádok. Obidva hrádky spolu kedysi súvisely, a podľa ľudovej povesti spojoval ich kožený most. To zistil priateľ etnograf, naviažuc styky s iným zvedavým občanom, ktorý sa k nám pripojil. Za štvrť hodiny spoločnej práce, vysvetľovania, vzájomného poučovania sme tak spriatelení, že nemôžeme odmietnuť pozvanie pána učiteľa k návšteve jeho domácnosti. Prvý padol nám do oka jednoduchý detský kočiar na dvore. Útla belunká rúčka vykukovala z neho a vystierala sa k staršej panej. Nová generácia, na mieste zrodená, spojovala symbolicky i fakticky dva svety, dosiaľ od seba odlúčené. Rušný pohyb mladej panej na dvore a v kuchyni vysvetľoval vzornú čistotu, vládnucu všade, kam oko padlo . . . Plní vnútorného tepla a spokojnosti opúšťali sme Marikovskú dolinu."

spracoval Orgoň

Štefan Janšák: Lovci hlinených perál, Liptovský Mikuláš, 1944


utorok 26. marca 2013

Informačná tabuľa na Šimunkách


V nedeľu 24. 3. 2013 zorganizovalo Občianske združenie Hradiská spolu s MO Matice Slovenskej Dolná Mariková a s finančnou podporou obce Dolná Mariková osadenie informačnej tabule pri slovanskom hradisku v lokalite Šimunky.


Krátku reportáž z tejto skvelej akcie najdete TU:

http://www.hradiska.sk/2013/03/informacna-tabula-marikova-simunky.html

štvrtok 28. februára 2013

Mariková je fotogenická

Na našej facebookovej diskusii pribudli v poslednej dobe viaceré pekné fotky Marikovej. Rozhodol som sa že sa s nimi podelíme aj s ostatnými čitateľmi.

Martin Hodoník ( www.mphoto.sk ):







Ivan Revák






Anna Hanincová


Dušan Ligás


Miro Sammi Brindžák (fotky z retranzačky):











Zuzana Rosíková: