Holuby písal o Marikovcoch

Slovenský národovec, dejateľ, historik a vedec Jozef Ľudovít Holuby napísal v 19. storočí  množstvo zaujímavých diel. Jedno  nich sa nazýva "Ukážka žartovného prekárania slovenského" a vyšlo v roku 1896. Okrem iných zaujímavých a vtipných príbehov som tam našiel aj jeden, ktorý je priamo o Marikovcoch. Prinášam ho v pôvodnom znení:

"Maríkovanov premŕzajú, že zabili do oziminy zatúlavšieho sa žrebca, a keď sa dozvedeli, že to bol žrebec vojenský, tedy cisársky, báli sa veľkej pokuty. Tu bola tedy rada drahá; čo urobiť, aby spôsobenú škodu napravili? I uradili sa, že vezmú guľovatú dyňu a vysedia z nej žrebca. Vzali tedy hodnú dyňu, vyniesli ju na vysoký vrch a počali na nej rad radom, po numere sedieť, ako kvočka na vajciach. Tak prišiel rad aj na jednoho starého muža, ktorého, keď už hodnú chvíľu na dyni sedel, počala omínať; i hniezdil a poťažkával sa na tej dyni, ale tak nemotorne, že sa dyňa kotúľala čím ďalej, tým rýchlejšie dolu vrchom, k veľkému strachu tam prítomných, stráž držiacich Maríkovanov. Vtom vletela dyňa do bôrkového kríčka a roztrepala sa na kusy, z kríčka ale vyskočil zajac, a utekal, len sa tak za ním prášilo, do húšťavy. Maríkovania skríkli: Hľa, už je žrebec vysedený, a je fako, veru fako."

Zdroj: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/856/Holuby_Ukazka-zartovneho-prekarania-slovenskeho/1#ixzz35DKG8LQj

MARIKOVSKÁ VOJNA

Náš spolupracovník Ľuboš Šlapka nám poslal toto úžasné dielko - báseň o Marikovsko-Papradnianskej vojne. Jej autorom je pán Štefan Meliš, ktorý nám dal aj súhlas na jej zverejnenie. O tejto básni sa vedelo že by mala existovať, avšak dlho sa mi nedarilo ju získať. Zrejme kolovala medzi ľuďmi ako samizdat.

MARIKOVSKÁ VOJNA

Veru je Papradno veliká dedina

Kolom dookola vrškami hradená.

A samo Papradno cisára si chová

Že to nedokáže ani Maríková.

Ministr oznámil Cisárovi hrúzu

Že im Maríková chystá večnú skazu.

Tu Cisár oznámil dvojku Ministrovi

Aby to oznámil ihned Trubákovi.

Keď to Trubák počul ten hneď začal trúbiť

Papradňanské vojsko musíme ozbrojiť.

Husárik,Vojáčik, do zbrane skákali

Krpce a dreváky na nohy stekali.

Zvedel to Zakakan, viac ani nečakal.

K Seríkovi bežal Poprdáľa volal.

Volajte Zastanu,Kavku,Flintu,Vranu,

Aby ste už mali tú vojnu vyhranú.

Velitel Pičúrik ten popredku letel

Ale od hranice bál sa aj o krpce.

Prdzík strieľal z dela, Serík z mašinkvéra

Ľapacík z letadla, Zasralík len vedľa.

Chuchmák aj s Trulíkom tí sú účtovnými

Šaržík s Kompaníkom tí vládnu nad nimi.

A Kabo na stráži Kocúr ho tam stráži.

A jedna nešťastná maríkovská rana

Zabila tam v boji nášho Umriána.

Šuko, Koko, Boreáš, Čert a tiež Bohovec

Mali z toho strachu kedy bude koniec.

Smrcák sa napálil,kosu si nabrúsil

A na Západliskách Maríkovcov dusil.

Kaplán aj s farárom hneď tam pod chotárom

Ranených nechali, mŕtvych spovedali.

Kopšík s Hromadíkom zákopy kopali

Obušek,Motyček, tí im pomáhali.

Myslivec s Jágríkom vzali hámerlesky

A tak tam strieľali čo až také plesky.

Prišla aj Oborka vzala Oriáša

A kej oni zašli tam ostala kaša.

Velitel Kaprálik ten sa veľmi mračí

Že sú v jeho družstve všetko samí „sráči“

Janigáč,Jožigáč,Franigáč,Jurigáč

Pavligáč,Hedvigáč a posledný Pagáč.

Hrnčík mináž varí,Pečko rezne smaží,

Cibuľa,Saláčik, ten im to zapraží.

Ministr s Cisárom díval sa z Dúbravy

Keď na Chrcholínci bol ten boj krvavý.

Maríkovci hnali naše vojsko nadol

Ľapínec s Lapčíkom, aj Pado tam padol.

Kozík a Kozíček, Jeleň a Baranec

Začali tam robiť strašný harmatanec.

Nepriateľ útočil dolu z Chrcholínca

Začal postupovať dolu do Križovca.

Papradňanské vojsko hybaj všetko v nohy,

No Cisár povolal do zbrane zálohy.

Kokocík,Bosorík, dali sa do behu

Tam dole na Chotár zdola od Zábrehu.

Putaj,Muchaj,Hofman,Hajdúšik,Sekúrka,

Věštci Maríkovcov bili jako Turka.

Bol by ten boj býval ktovieako duhý

Lebo Maríkovci chcli zabrať Luhy.

Keď Cisár uvidel tú paniku veľkú

Povolal do boja Pánbožka, Anjeliku.

Maríkovské vojsko Kapitánik viedol

A keď tých dvoch zbadal hned on celý zbledol.

Zatrůbil na ústup,strhli sa tam zmatky

Maríkovské vojsko letelo naspátky.

A tým sa skončila tá ukrutná mela

Moc bolo posraných a ranených veľa.

Matej Bel o Marikovskej doline

Jeden z najvýznamnejších Slovákov 18. storočia - Matej Bel z Očovej, ktorého panovník nazval aj perlou Uhorska sa vo zväzku, pojednávajúcom o Trenčianskej župe venuje stručne aj Marikovej.  Jedná sa určite o jednu z najstarších zmienok o Marikovej.

O dedinách marikovskej doliny napísal toto: 

Podvážie je celkom maličká dedinka severne nad Milochovom vzdialená na dostrel. Patrí do považskobystrického panstva. 

Veľká Udiča, po maďarsky Nagy Udicsa patrí do toho istého panstva. Tamojší kostol je zasvätený evanjelistovi Matúšovi. 

Prosné sa nachádza povyše nad Veľkou Udicou smerom na sever a náleží považskobystrickému panstvu. 

Klieština  je úrodné vidiecke sídlo z toho istého panstva. Od predošlej dediny je vzdialená štvrť míle na sever. 

Hatné je obec, ktorá sa ukrýva severne na dostrel od Prosného. A patrí rovnakému panstvu. 

Mariková je približne rovnako vzdialená od predošlej dediny. Je to bohatá obec, ktorá bola kedysi pre cestovateľov nebezpečná ako hniezdo zbojníkov. Obyvatelia sa skrotili až pod hrozbou trestu od pánov. Na vyvýšenom mieste za dedinou sa nachádza kostol zasvätený sv. Matúšovi. Hraničí s Moravou, pričom táto blízkosť núka príležitosť na zbojnícke skusy. 

Toľkoto o dedinách, ktoré ležia za Váhom.

Zdroj: Matej Bel: Trenčianska stolica, Kysucké múzeum v Čadce, 2013, preložil Mgr. Imrich Nagy, PhD

Šimúnky (Široká), Hradište, Koscelisko – možné súvislostí

Archeológ Peter Schreiber pre našu stránku HRADISKA SK napísal nasledovný, mimoriadne zaujímavý článok, ktorý sa zaoberá možným priebehom starodávnych ciest v Marikovej a okolí. Téma predpokladanej starobylej cesty, vedúcej popod hradisko Šimunky je dnes veľmi populárna u záujemcov o našu históriu, avšak prinášaný článok je zrejme prvý odborne podložený článok na túto tému. Článok prinášame v plnom znení. Autorovi patrí veľká vďaka za kvalitný text.

http://www.hradiska.sk/2014/01/simunky-siroka-hradiste-koscelisko.html

Stredoveký prsteň z Hornej Marikovej

V katastri obce Horná Mariková  v 80. rokoch náhodne počas poľnohospodárskych prác našiel Radovan Smižík jedinečný nález, ktorý aj vďaka nám  bol začiatkom tohto roka preskúmaný archeológom Petrom Schreiberom. Prsteň môže dokonca pochádzať až z 10. storočia (Slovanské obdobie), čo významne mení náš pohľad na osídlenie Hornej Marikovej v období stredoveku.  

Krátky článok o prsteni si môžete prečítať TU:

Nález prsteňa z Hornej Marikovej