O zbojníkovi Šmarhanovi sa zachovalo v ľudovej slovesnosti v Marikovej viacero zaujímavých povestí a dokonca jedna časť Marikovej sa dodnes nazýva Šmarhanovo. Málo kto ale vie, ako sa tento Marikovský zbojník zapísal do histórie Uhorska. Nasledujúci príbeh nie je vymyslený, ale jedná sa o historickú udalosť doloženú v stredovekých listinách a odohral sa na začiatku 17. storočia.
Medzi pánom Súľova Teodorom Sirmiensisom a pánom Považského hradu Žigmundom Balašom sa vyhrotili už dávnejšie pretrvávajúce osobné spory. Horkokrvný Balaša sa rozhodol situáciu vyriešiť po svojom – za 50 zlatých najal zbojníka Jána Šmarhana z Marikovej, aby Sirmiensisa zavraždil. Šmarhan, ktorý na podžupana neprestajne striehol sa však dlho neodvažoval zaútočiť, pretože súľovského hradného pána sprevádzal vždy ozbrojený sprievod. Vraždu však Šmarhan odkladal tak dlho, až táto nakoniec vyšla najavo a stoliční drábi Šmarhana vypátrali a uvrhli do väzenia. Potom ho – ako bolo vtedy dobrým zvykom podrobili veľmi krutému mučeniu, pri ktorom sa Šmarhan napriek úvodnému „zatĺkaniu“ priznal nielen k tomu, že pripravoval vraždu pána podžupana, ale aj k tomu, že vraždu si uňho objednal veľkomožný pán Balaša z Bystrického hradu. Rozsudok na seba potom už nenechal dlho čakať – verdikt znel: trest smrti lámaním v kolese. Tento spôsob popravy bol veľmi krutý a bolestivý. Odsúdenému postupne kat lámal kosti ťažkým okovaným kolesom. Prebiehalo to tak, že odsúdeného nešťastníka poležiačky priviazali o kolíky zatlčené v zemi. Následne začal kat lámať kosti tým spôsobom, že najskôr začal pri nohách a postupne sa dostal až k hlave. Nakoniec neboráka katovi pomocníci vplietli do kolesa (keďže mal dolámané všetky hnáty, zrejme to už nebolo ťažké) a vystavili ho na výstrahu ostatným. Príznačné pre celú kauzu objednávky vraždy je skutočnosť, že samotnému objednávateľovi – Žigmundovi Balašovi sa na rozdiel od Šmarhana nič nestalo.
Povesť prevzatá z knihy: Slamka M.: Kamenní strážcovia - príbehy a osudy Slovenských hradov, Slovenský skauting, Bratislava 2010
