štvrtok 30. júla 2015

Najstaršia písomná zmienka o Marikovej - listina


Prinášame Vám listinu, v ktorej je zachytená prvá písomná zmienka o Marikovej, Udiči, Prosnom a Hatnom. Pochádza z roku 1321. Doposiaľ nebola na žiadnom slovenskom webe zverejnená. Naši čitatelia sú teda prví, ktorí sa s listinou môžu oboznámiť:


Kobárovce (časť Marikovej) , Udiča, Prosné

Hatné, (Dve?) Lehoty v Marikovej (Cethlehatha)


PhDr. Ján Šulavík o listine píše:

"Prvá zachovaná písomná pamiatka dokazuje, že kľúčovým prameňom pre históriu Marikovskej doliny je listina vydaná Karolom Róbertom 12. júla 1321, ktorou daroval majstrovi Ondrejovi, synovi Kilianovmu, za verné služby possessiones Kuburee et duos villas Wdicha, Prozna, Hathna et Kethlehatha vocatas in comitatu de Trinchun existentes. Darované dediny môžeme v súčasnosti lokalizovať takto: Kobárovce {Kuburee), časť Dolnej Marikovej od kostola smerom na dolný koniec, kde sa aj dnes obyvatelia volajú „Kobárovci". Ako dve Lehoty (Cethlehatha) sa označujú dve vtedy samostatné sídliská, ktoré ležali v chotári dnešnej Marikovej. Okrem toho sa spomínajú dediny Hatné (Hathna), Prosné (Prozna) a dve Udiče (duos villas Wdicha), neskôr Malá (v určitom období sa nazývala Kostolná, pretože tam bol kostol) a Veľká Udiča, dnes Udiča. Do Udiče v súčasnosti patria Uhry (Vgric) a Upohlav (Lwpohlaw), ktoré sa nachádzajú na začiatku Marikovskej doliny. O tom, kedy vznikli názvy jednotlivých osád, neskôr dedín a od čoho boli odvodené, nemáme presné správy. Podľa majiteľa to nemôže byť, pretože v donácii, ktorú dostal magister Ondrej, sa už uvádzajú ich konkrétne názvy a tie pretrvali od ich najstaršieho doloženia až do súčasnosti. Výnimku tvorí Mariková, ktorá sa spomína ako dve Lehoty.
Z listiny z roku 1321 vyplýva, že osídlenie Marikovskej doliny postupovalo od juhovýchodu na severozápad. Osídlenie sa najskôr kumulovalo v Udiči a Uhroch, pokračovalo na severozápad hore dolinou. Už roku 1321 sa spomína na tomto území 7 dedín (z toho 2 Lehoty) a pritom sa nespomínajú Uhry (Vgric), osada v chotári Udiče, lebo v spomínanej listine neboli predmetom donácie. To, že v najstaršom zachovanom názve osady Uhry (Vgric) je miesto h spoluhláska g. umožňuje predpokladať, že tu ide o staršie osídlenie, pretože zmena z g na. h prebiehala počas 12. - 13. storočia. Z formy názvu vyplýva, že uvedená osada vznikla skôr, než sa v slovenčine zmenilo g na h. Už v rokoch 1332 - 1333 existovala v Malej Udiči fara, ktorá je doložená v pápežských desiatkoch, kde sa uvádza pod menom Edisa a Hodisa. Na základe toho môžeme predpokladať, že tu muselo byť staršie trvalé osídlenie, ako uvádzajú najstaršie zachované písomné pramene, pretože kostoly sa zvyčajne stavali na miestach, kde osídlenie bolo už vyvinutejšie a ustálenejšie. Za neskoršie osídlenú možno považovať Klieštinu a Marikovú, ktoré sú najviac vzdialené od Udiče, hoci aj tu je doložené predhistorické osídlenie."

JUDr. Emil Chuchút  vo svojej knihe Horná Mariková (2014)  poukazuje na jednu nezrovnalosť v texte, nad ktorou sa aj podľa môjho názoru treba lepšie zamyslieť. Je skutočne slovo Cethlehatha správne prekladať ako dve lehoty? Je totiž veľmi nepravdepodobné, aby sa v jednej listine číslovka dva písala najskôr latinsky ( Duos villas Wdicha) a vzápätí maďarsky ako (Keth). Vedie to k zamysleniu, či slovom Cethlehatha nebolo myslené niečo iné (napr. Kátlina, ale to iba strieľam). Po odbornej stránke by sa však k tomu musel vyjadriť historik, ktorý má skúsenosti s listinami z 14. storočia, aby sme vedeli, či takéto dvojjazyčné použitie číslovky je na tú dobu výnimočné a tiež, či sa v tej dobe používali v latinských listinách maďarské slová a či číslovka 2 sa v tej dobe v maďarčine mohla písať ako "Ceth". Uvidíme, či sa niekedy k takémuto odbornému stanovisku dopracujeme. 

 Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára