Marikovské nárečie (vyprávanie po Maríkovsky)

V Marikovej sa vždy hovorilo nárečím.

Nárečie čiastočne ovplyvnilo aj to, že hraničí s Moravou. Preto je veľa slov skomolenina slovenských s českými výrazmi.

(neni, Strevice,tyto,hrnček,jako.....)

V Marikovej sa hovorí obzvlášť mäkko,napriek tomu, že miesto ď,ť sa hovorí dz, c, j ...(dzedzina, cetka, choj,urobic,dzetko,buješ,), ô sa vyslovuje vo (mvoj,pomvož,pvojdzem ), napríklad miesto koncovky –ol sa hovorí –núl ( sadnúl, spadnúl) ,miesto koncovky –ov je –vov (tatvov),nehovorí sa jej, ale hej ,

Vyberám aspoň niektoré zo slov, ktoré sa v Marikovej používali v hovorovej reči:

Bagandže hrubé pracovné kožené topánky robotníckej triedy

Boleš dlhšia dievčenská košieľka s dlhým rukávom,v páse prestrihnutá

Cárek drevený domček pre hydinu

Cedzelko sítko

Ceréľ zeler

Cverny nite

Črpáček nádobka na pálené

Dekujem (d sa vyslovuje tvrdo) ďakujem

Deklík vrchnáčik napr.na kondvičku

Duchna perina

Dzesi kamsi,niekam

Fertucha zástera

Gánek pred vchodom do domu drevená ohrádka, priednovie

Geleta nádoba, kam sa tesne na seba ukladalo naložené mäso

Hvoder priestor nad maštaľou, alebo humnom(pod strechou)

Húvno humno

Kopytcia ponožky z hrubého súkna

Kondvička kondva na mlieko, - litrová s večkom

Kopún zdeformované nevydarené zelené slivky,ktoré nedozrejú

Kredenec kredenc

Liscisko suché zhrabané lístie z lesa

Lopár doštička na krájanie

Lovíšek hlinená nádoba na mlieko,opletené drôtom

Melenec malý knedlíček z múky, nok

Nezhub neznič,nepolám,nepokaz,nevylej

Oringle náušnice

Obzierance s počakancí ironický výraz pre hlad (význam,že nebude nič k jedlu)

Onuce biele plátenné pásy na ovinovanie nôh (predchodca ponožiek)

Patružlena petržlen

Patyk palica,konár

Pagáč placka

Pecník bochník chleba

Pitvor vstupná chodbička v dome

Pleká kojí bábätko

Priednovie čas pred zberom novej úrody

Sovek obliečok na vankúš,alebo perinu

Stolek stolička bez operadla,pod sedadlom (odklápacím)bol úložný priestor,

Strožák matrac(naplnený slamou)

Šinter šarha, zabiják psov

Škriňa veľká truhlica na uchovávanie obilia

Šmyček dvojručná pilka na drevo

Šteky drevené tyčky( hrubšie polené palice) na plot

Štrymfle pančuchy

Švrliak habarka

Topárka mútelnička

Ugyndžic uvariť nie veľmi chutné jedlo

Vokolice vrkoče,zapletené z vrchu hlavy,postupne vpletané ďalšie pruhy vlasov

Vadzic hádať
Zabic - rozbiť (aľe nezabi vajíčko!)

Zbenka nádoba na mútenie mlieka

Zhlavec vankúš

Zjedný hnevlivý,popudlivý

Žber nízka drevená nádoba (na pranie,)

Zbenka drevená okovaná nádoba,vysoká,na vrchu zúžená, na mútenie mlieka (výroba masla)

Žufaňa naberačka

Ľubka

Poznáte ďalšie slová? Pridajte ich do okienka v rámci diskusie

Žatva v Marikovej

     Mariková bola vždy poľnohospodárska obec, kde súkromne hospodáriaci maloroľníci pracovali na svojich políčkach. Neboli tu majitelia rozsiahlych pozemkov, preto ani nemali nejakých nádenníkov.

Niektorým gazdom deti od susedov, siroty, či vzdialenejšej rodiny pásli kravy, či húsky, a počas nárazových prác si zavolali pár pomocníkov. Často si navzájom pomáhali  rodinní príslušníci. Preto typické oslavy dožiniek, ako ich poznáme  z folklórnych podaní, v Marikovej neboli.

     Žatva sa musela urobiť v čo najkratšom čase a počas najpriaznivejšieho počasia, v auguste,keď bolo zbožie zrelé,ale nesmelo prezrieť, pretože by vypadávalo z kláskov na pole. Ženci kosili kosami, (na dlhej palici s úchytkou (kosisko) bola pripevnená kosa a polkruhový z hrubého prútu spravený „lúbek“, na ktorom bola pripevnená akási plachta zo zrebného plátna.Tento prípravok zabraňoval obiliu prepadávať cez kosu a roztriasať sa. Naopak, pekne sa pokosené obilie ukladalo do riadkov. Za koscom išla žena, ktorá kosákom odoberala rovnaké množstvá obilia „hrscovala“ a ukladala ho na vopred upletené provieslá. ( boli to zo sícia, alebo z ovsa spletenú prírodné motúzy na zväzovanie snopkov.) Provieslami sa potom uložené obilie zväzovalo. Keď bolo pekné a suché počasie, nechávalo sa obilie-zbožie-, položené  na provieslach, voľne usušiť na slnku, „na hrsciach“. A také presušené sa potom zväzovalo. Keď bolo sychravo, alebo sa blížila búrka, ihneď sa snopky zaviazali a po piatich sa kláskami podstavali do kruhu..Na vrch sa dával šiesty, akási strieška, po ktorej dážď rýchlejšie skĺzol a tak boli postavené snopky chránené pred dažďom.Takto postavené sa volali „panáky“ Panáky sa stavali po celej dĺžke strniska, v strede, po skupinkách šiestich panákov. Medzi skupinkami panákov bolo voľné miesto. Keď sa usušené obile zvážalo na vozoch, vždy zastavili pri skupinke, ktorú naložili a zas o kus ďalej pri ďalšej.

Po odvezení sa strnisko niekoľkokrát pohrabalo, pretože zostalo ešte veľa  obilia, a potom sa na strnisku až do neskorej jesene pásli husi.Dobrá pasáčka chodila a hľadala zabudnuté klásky,aby nič nevzalo skazu.  Pohrabané a pozbierané dávali sliepkam na vyzobanie. Obilie sa dávalo v snopkoch pod strechu stavieb, „na vúkol“, odkiaľ sa počas mlátenia  vyberalo.

Mlátilo sa cepami na húvne. Cepy boli na dlhej rúčke-palici na spodu s dierkou - koženným remienkom  zviazané s asi 30 cm dlhým hrubým valčekom. Silnými pohybmi palicou sa udieralo valcom na zemi rozprestreté obilie po kláskoch.Keď vypadalo všetko obilie, slama sa odložila nabok, obilie sa primietlo a drevenou širokou lopatou-vejačkou sa „prefukovalo“-prehadzovalo vymlátené obilie proti smeru vetra.. Prefukovalo sa preto, aby prievan (húvno bolo z obidvoch strán otvorené)odvial plevy ( nepotrebný odpad, obaly z obilia), niekde sa ešte na chlieb preosievalo riečicou(okrúhle veľké sito).

    

     Niekedy v prvej polovici 20.storočia zakúpili v obci mlácačku.Bol to stroj na mlátenie obilia, na benzínový motor.Mláťačka sa dala do pohybu pomocou remeňov a kolies, vždy sa o ňu staral jeden majster mašinér.

Na mlácačku vyšiel najskúsenejší chlap, ktorý „špajzoval“. Teda vkladal povolené a mierne roztrasené snopy kláskami nadol do mašiny. Pri ruke mu bol niekto, kto vedel rýchlo chytať snopky, ktoré hádzali  z vúkolu na mašinu,ale musel na nich aj rozrezať provieslo a rýchlo každý snop podať správne otočený špajzérovi ( dlho som to robievala ja, veľa susedom.Lebo keď sa mlátilo, tak postupne celá osada. Potom sa mlácačka odviezla ďalej).

Okolo mlácačky boli ľudia, väčšinou vo dvojiciach-jedni odoberali naplnené vrecia,iní ich vymieňali za prázdne, niektorí odnášali plevy (to bola najhoršia, najprašnejšia a najpichľavejšia práca na celom mlátení a ja som ju neznášala, napriek tomu, že ma ku tomuto úkonu nikto neprinútil.) Chlapi odnášali slamu obďaleč na kopu, kde sa veľmi radi „komzovali“ deti. Skákali do slamy, robili v nej tunely a vyšantievali sa na nej. Slama sa potom odkladala na poval, pod strechu, aby bolo čím podostielať pod statok počas celého roka. Gazdiná pripravila jedlo a pitie a po skončení mlátenia bol „oldomáš“.

     Počas roka museli v každej domácnosti nasušiť dostatok sena a ďateliny na kŕmenie zvierat v zime. Dva-tri krát sa kosili  a sušili trávy (po prvom kosení bola mladzina. Tá keď dorástla, bolo z nej najkvalitnejšie seno).Počas sušenie raz alebo dvakrát sa sená obracali, obyčajne ráno, aby preschlo aj to, čo bolo obrátené k zemi.V noci navlhlo. Potom sa dávalo na kopy- do zeme sa v´tlkol dlhý kôl a okolo neho chlapi vŕšili seno, ktoré ženy hrabali. Všetky poľné práce sa robili za nádherného zvuku ťahavých maríkovských trávníc.(piesní).

Ľubka

Foto: http://www.myjava.sk/index.php?option=com_zoom