streda 12. marca 2014

MARIKOVSKÁ VOJNA

Náš spolupracovník Ľuboš Šlapka nám poslal toto úžasné dielko - báseň o Marikovsko-Papradnianskej vojne. Jej autorom je pán Štefan Meliš, ktorý nám dal aj súhlas na jej zverejnenie. O tejto básni sa vedelo že by mala existovať, avšak dlho sa mi nedarilo ju získať. Zrejme kolovala medzi ľuďmi ako samizdat.

MARIKOVSKÁ VOJNA

Veru je Papradno veliká dedina
Kolom dookola vrškami hradená.
A samo Papradno cisára si chová
Že to nedokáže ani Maríková.

Ministr oznámil Cisárovi hrúzu
Že im Maríková chystá večnú skazu.
Tu Cisár oznámil dvojku Ministrovi
Aby to oznámil ihned Trubákovi.

Keď to Trubák počul ten hneď začal trúbiť
Papradňanské vojsko musíme ozbrojiť.
Husárik,Vojáčik, do zbrane skákali
Krpce a dreváky na nohy stekali.

Zvedel to Zakakan, viac ani nečakal.
K Seríkovi bežal Poprdáľa volal.
Volajte Zastanu,Kavku,Flintu,Vranu,
Aby ste už mali tú vojnu vyhranú.

Velitel Pičúrik ten popredku letel
Ale od hranice bál sa aj o krpce.
Prdzík strieľal z dela, Serík z mašinkvéra
Ľapacík z letadla, Zasralík len vedľa.

Chuchmák aj s Trulíkom tí sú účtovnými
Šaržík s Kompaníkom tí vládnu nad nimi.
A Kabo na stráži Kocúr ho tam stráži.

A jedna nešťastná maríkovská rana
Zabila tam v boji nášho Umriána.
Šuko, Koko, Boreáš, Čert a tiež Bohovec
Mali z toho strachu kedy bude koniec.

Smrcák sa napálil,kosu si nabrúsil
A na Západliskách Maríkovcov dusil.
Kaplán aj s farárom hneď tam pod chotárom
Ranených nechali, mŕtvych spovedali.

Kopšík s Hromadíkom zákopy kopali
Obušek,Motyček, tí im pomáhali.
Myslivec s Jágríkom vzali hámerlesky
A tak tam strieľali čo až také plesky.

Prišla aj Oborka vzala Oriáša
A kej oni zašli tam ostala kaša.
Velitel Kaprálik ten sa veľmi mračí
Že sú v jeho družstve všetko samí „sráči“

Janigáč,Jožigáč,Franigáč,Jurigáč
Pavligáč,Hedvigáč a posledný Pagáč.
Hrnčík mináž varí,Pečko rezne smaží,
Cibuľa,Saláčik, ten im to zapraží.

Ministr s Cisárom díval sa z Dúbravy
Keď na Chrcholínci bol ten boj krvavý.

Maríkovci hnali naše vojsko nadol
Ľapínec s Lapčíkom, aj Pado tam padol.
Kozík a Kozíček, Jeleň a Baranec
Začali tam robiť strašný harmatanec.

Nepriateľ útočil dolu z Chrcholínca
Začal postupovať dolu do Križovca.
Papradňanské vojsko hybaj všetko v nohy,
No Cisár povolal do zbrane zálohy.

Kokocík,Bosorík, dali sa do behu
Tam dole na Chotár zdola od Zábrehu.
Putaj,Muchaj,Hofman,Hajdúšik,Sekúrka,
Věštci Maríkovcov bili jako Turka.

Bol by ten boj býval ktovieako duhý
Lebo Maríkovci chcli zabrať Luhy.
Keď Cisár uvidel tú paniku veľkú
Povolal do boja Pánbožka, Anjeliku.

Maríkovské vojsko Kapitánik viedol
A keď tých dvoch zbadal hned on celý zbledol.
Zatrůbil na ústup,strhli sa tam zmatky
Maríkovské vojsko letelo naspátky.

A tým sa skončila tá ukrutná mela

Moc bolo posraných a ranených veľa.

2 komentáre:

  1. ak môžeo opraviť pár slov takých s chybami ale ináč pohoda, napr. nie pičúrik,ale pičurík. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. KDE NIČ NIE JE

    Uprostred dediny, tam kostolík stojí,
    nikto tam nechodí, Boha sa nebojí.
    Chodia len do krčmy, pálenke prepadli,
    Boh je mŕtvy, národ padol, prečo by nekradli.

    Preto sa ten Slovák Jánošíkom stal,
    nikomu nič nedal, ale všetkým bral.
    Až prídete do Terchovej, je tam jeho dom,
    pokloňte sa zbojníkovi, čo prebýval v ňom.

    Na Slovensku je to tak, hostia sú tu preto,
    aby na stôl vysolili, čo najväčšie rito.
    Kto nič nemá, ten nič nedá, nemá z čoho dať,
    kde nič nie je, nič nevezmeš, tam sa nedá krásť.

    Veľký plagát u diaľnice, na ľudí sa smeje,
    len z lásky k Slovensku, nám to Kaufland praje.
    Aký slogan zvoliť, aby zvýšil turistický ruch?
    Vyskúšajte, ako u nás chutná čerstvý vzduch.

    Jeden národ, jeden jazyk, všetko v rukách máme,
    už nás nikto cuzí, len tak neovládne.
    Nová stránka dejín, pre nás sa otvára,
    to naše Slovensko, čaká veľká sláva.

    OdpovedaťOdstrániť