Jeden z najvýznamnejších Slovákov 18. storočia - Matej Bel z Očovej, ktorého panovník nazval aj perlou Uhorska sa vo zväzku, pojednávajúcom o Trenčianskej župe venuje stručne aj Marikovej. Jedná sa určite o jednu z najstarších zmienok o Marikovej.
O dedinách marikovskej doliny napísal toto:
O dedinách marikovskej doliny napísal toto:
Podvážie je celkom maličká dedinka severne nad Milochovom vzdialená na dostrel. Patrí do považskobystrického panstva.
Veľká Udiča, po maďarsky Nagy Udicsa patrí do toho istého panstva. Tamojší kostol je zasvätený evanjelistovi Matúšovi.
Prosné sa nachádza povyše nad Veľkou Udicou smerom na sever a náleží považskobystrickému panstvu.
Klieština je úrodné vidiecke sídlo z toho istého panstva. Od predošlej dediny je vzdialená štvrť míle na sever.
Hatné je obec, ktorá sa ukrýva severne na dostrel od Prosného. A patrí rovnakému panstvu.
Mariková je približne rovnako vzdialená od predošlej dediny. Je to bohatá obec, ktorá bola kedysi pre cestovateľov nebezpečná ako hniezdo zbojníkov. Obyvatelia sa skrotili až pod hrozbou trestu od pánov. Na vyvýšenom mieste za dedinou sa nachádza kostol zasvätený sv. Matúšovi. Hraničí s Moravou, pričom táto blízkosť núka príležitosť na zbojnícke skusy.
Toľkoto o dedinách, ktoré ležia za Váhom.
Zdroj: Matej Bel: Trenčianska stolica, Kysucké múzeum v Čadce, 2013, preložil Mgr. Imrich Nagy, PhD
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára