štvrtok 12. apríla 2012

Miestny furman-oráč

Na pošce bolo onehdy kopa ľudzí, a tak sa jako ždycky, šetci medzi sebú vyprávali.

Tá prespánka Jezofa z Horniej fary od Gacvov, čo sa privydala pod Pupkovce,(zafrajmočila som s ňú vajcá pod kvočku)vyprávala o ích roli.
Je píľná, šetko má načas zasiaté, ozimina hej pekne zešla,posledné dni sa na ceple dosc vyciahla.
Fčera si dala orac kmotrovi, kerý orává s koňmi fšadzi po susedovcoch.
Ona je taká ľapotaňa, šetci sa hej smiali, lebo každý si pri jje vyprávaní myslel svoje...

Vyprává : „Ten mvoj kmoter Ščefo neni žiadný gožala, je to poriadný chlap-šetko robí jaksa patrí.
Fčera prišiel s tým svojím vercajchom, pekným, vyčisceným, vyleščeným, nabrúseným- riadným plúžiskom.
Viece, von mi to vie spravic najlepšiej.
Príje, a hnedz bez zbytečných rečí sa puscí do roboty.Pomály, dvosedne, dobre huboko zájdze. Nichdý sa pritom nenáhlí-lebo jako povedá, robotu treba spravic poriadno.
Zájdze fšadzi, aj kej je moc sucho, nenechá ani kúšček neobrobený. A kej mu nječo tam zavadzá, vyciahne ten plúch, šetko očiscí, a zas pokračuje.
Viece, mvoj starý je na tyto veci taký panták, nichdý mi to tak neobrobel,abych bola spokojná. Ochľonce sa a potom šetko dobabre.
Preto si iného nevolám-vždycky len kmotra Ščefa.
A ešče ani neche, abych mu za to zaplacila, povedá,že šak mvoj starý niekedy príje k ním a zas pomvože von jeho žene.

Ľubka

štvrtok 5. apríla 2012

Kej uchycja zimu čerci

Dzeci moje,
Bujem vám vyprávjac, jako to u nás vyzjerá, kej uchycja zimu čerci.
Slúnečko už začalo sviecic ceplejšiej.
Duho trvá, dokeľ skopnie sňach. Ešče furt mosíme spac pod hrubú duchnú.
Len keby ty apríľové pľušče furt nepokúšali ľudzí. Ani statek nechce ísc ven, najračjej je vňútri, a kej necháme otvorený pitvor, alebo húvno, hnedz tam vendú, aby boli schované pod strechú v ceple a suchu.
Fšadzi je pľno  marascí, šetko zablacené, na bagandže sa chytajú gavrče blata.
Cez dzeň už kúric nemosíme, ale večér treba prihodzic  zepár polienék do šporheľa a zehriac sa. Šak aj úhrabky, alebo krúpnú kašu, či strúhané pagáče treba ugyndžic.

Roboty je furt dosc venku, treba posadzic zemáky, patružlenu, ceréľ, aj inú zeleninu.
Ale mosíme merkovac kury, aby nám nevykutrali burgyňu alebo kvaku.
Hus už sedzí, za chvíľu sa bujú kľuvac húsence.Dáváme hích do ceplého zhlavca, aby nenachládli,aby chýrno hukali a dobre rvostli.

Kej začne rvosc tráva a zacelina, bujeme vyháňac statek ven, Strakuša buje lepšiej dojic.
Mosíme hej dávac brcco, je niekedy taká dzivoká, strečkuje, aby neprisušila.
Kej k nám príje cetka z dzedziny, aby si do kondvičky zebrala  múcené mlieko, alebo srvátku, vždycky si zabuje dekík a potom sa hej šetko zhubí.
Zachvíľu príje Veˇľká Noc-to chlaniská naháňajú dzievčacká po celej dzedzine, poza uhly, poza chalupy a húvná.  Aby hích mvohli riadne pooblievac strekáľmi.
Ale njekeré, také pochabejšie, hodzia aj do potoka, tam sa potom šalejú, výskajú až sú celé jako zmoci.
No a ešče dzievčacká poriadne vyšibajú korbáčmi, až hím z toho šetkým šibe...
Zato hích dzievky   počastujú páleným a udzenú slaninkú,alebo hím dajú  písané vajcá.Malé dzeci za nimi behajú a potom sľačia, či sa hím též niečo ujdze.
Ty pripravujú už na Veľký piatek. Veznú písadlá, keré sú celý  rok schované niedze ve špajze, vosk, listy z cibuľe  a starý hrnec, aha, a ešče tam mosia mac kahanček a tak ú maľučkú mičšičku-kovovú, v kerej  rospuscia ten vosk.
Kražlice píše každá na celé  bielé vajcá podľa svojjej fantázie. U nás v Maríkovej sa vždy písali šeljaké ornamenty, ftáčiatká a kvietečky. Kvecinky sú také jednoduché. To sa písadlo namáčia do rospusceného vosku a pomálky sa jemňúčko píše. Potom sa to nechá zaschnúc a napísané vajíčká sa fkladajú do vody, f kerej je moc cibuľového líscja. Líscje je najlepšie z červených, alebo tmavých cibulí, keré zbierajú v domácnoscjach dosc duhú dobu.
Vajíčká sa varia asi hodzinu, potom sa horúcé vyberú a čistú handerkú sa pekne vylščija.
Leščením sa odcjerá vosk- kražlice sú pekné tmavo kávové, alebo do čevena, niekedy liľavé a to, čo bolo pod voskom, ostává pekné bielé. My sme hích písali predpredfčerom.
No a takéto kražlice dávajú mládzencom jako výslušku.

      F každém dome majú ve vázičke  bahniatká-posvacené v Kvetnú nedzeľu-ty nesmú chýbac ani v jednej rodzine a ptotm hích nechávajú celý rok niedze, aby rodzinu pchránil Pán Boch.
Napríšče vám povyprávjam nječo o lece.

Ľubka