Náš spolupracovník Ľuboš Šlapka nám poslal toto úžasné dielko - báseň o Marikovsko-Papradnianskej vojne. Jej autorom je pán Štefan Meliš, ktorý nám dal aj súhlas na jej zverejnenie. O tejto básni sa vedelo že by mala existovať, avšak dlho sa mi nedarilo ju získať. Zrejme kolovala medzi ľuďmi ako samizdat.
MARIKOVSKÁ VOJNA
Veru je Papradno
veliká dedina
Kolom dookola
vrškami hradená.
A samo Papradno
cisára si chová
Že to nedokáže
ani Maríková.
Ministr oznámil Cisárovi
hrúzu
Že im Maríková
chystá večnú skazu.
Tu Cisár oznámil
dvojku Ministrovi
Aby to oznámil
ihned Trubákovi.
Keď to Trubák
počul ten hneď začal trúbiť
Papradňanské
vojsko musíme ozbrojiť.
Husárik,Vojáčik,
do zbrane skákali
Krpce a dreváky
na nohy stekali.
Zvedel to
Zakakan, viac ani nečakal.
K Seríkovi
bežal Poprdáľa volal.
Volajte
Zastanu,Kavku,Flintu,Vranu,
Aby ste už mali
tú vojnu vyhranú.
Velitel Pičúrik
ten popredku letel
Ale od hranice
bál sa aj o krpce.
Prdzík strieľal
z dela, Serík z mašinkvéra
Ľapacík
z letadla, Zasralík len vedľa.
Chuchmák aj
s Trulíkom tí sú účtovnými
Šaržík s Kompaníkom
tí vládnu nad nimi.
A Kabo na stráži
Kocúr ho tam stráži.
A jedna nešťastná
maríkovská rana
Zabila tam
v boji nášho Umriána.
Šuko, Koko,
Boreáš, Čert a tiež Bohovec
Mali z toho
strachu kedy bude koniec.
Smrcák sa
napálil,kosu si nabrúsil
A na Západliskách
Maríkovcov dusil.
Kaplán aj
s farárom hneď tam pod chotárom
Ranených nechali,
mŕtvych spovedali.
Kopšík
s Hromadíkom zákopy kopali
Obušek,Motyček,
tí im pomáhali.
Myslivec
s Jágríkom vzali hámerlesky
A tak tam
strieľali čo až také plesky.
Prišla aj Oborka
vzala Oriáša
A kej oni zašli
tam ostala kaša.
Velitel Kaprálik
ten sa veľmi mračí
Že sú v jeho
družstve všetko samí „sráči“
Janigáč,Jožigáč,Franigáč,Jurigáč
Pavligáč,Hedvigáč
a posledný Pagáč.
Hrnčík mináž
varí,Pečko rezne smaží,
Cibuľa,Saláčik,
ten im to zapraží.
Ministr
s Cisárom díval sa z Dúbravy
Keď na
Chrcholínci bol ten boj krvavý.
Maríkovci hnali
naše vojsko nadol
Ľapínec
s Lapčíkom, aj Pado tam padol.
Kozík a Kozíček,
Jeleň a Baranec
Začali tam robiť
strašný harmatanec.
Nepriateľ útočil
dolu z Chrcholínca
Začal postupovať
dolu do Križovca.
Papradňanské
vojsko hybaj všetko v nohy,
No Cisár povolal
do zbrane zálohy.
Kokocík,Bosorík,
dali sa do behu
Tam dole na
Chotár zdola od Zábrehu.
Putaj,Muchaj,Hofman,Hajdúšik,Sekúrka,
Věštci Maríkovcov
bili jako Turka.
Bol by ten boj
býval ktovieako duhý
Lebo Maríkovci chcli
zabrať Luhy.
Keď Cisár uvidel
tú paniku veľkú
Povolal do boja
Pánbožka, Anjeliku.
Maríkovské vojsko
Kapitánik viedol
A keď tých dvoch
zbadal hned on celý zbledol.
Zatrůbil na
ústup,strhli sa tam zmatky
Maríkovské vojsko
letelo naspátky.
A tým sa skončila
tá ukrutná mela
Moc bolo
posraných a ranených veľa.
ak môžeo opraviť pár slov takých s chybami ale ináč pohoda, napr. nie pičúrik,ale pičurík. :)
OdpovedaťOdstrániťKDE NIČ NIE JE
OdpovedaťOdstrániťUprostred dediny, tam kostolík stojí,
nikto tam nechodí, Boha sa nebojí.
Chodia len do krčmy, pálenke prepadli,
Boh je mŕtvy, národ padol, prečo by nekradli.
Preto sa ten Slovák Jánošíkom stal,
nikomu nič nedal, ale všetkým bral.
Až prídete do Terchovej, je tam jeho dom,
pokloňte sa zbojníkovi, čo prebýval v ňom.
Na Slovensku je to tak, hostia sú tu preto,
aby na stôl vysolili, čo najväčšie rito.
Kto nič nemá, ten nič nedá, nemá z čoho dať,
kde nič nie je, nič nevezmeš, tam sa nedá krásť.
Veľký plagát u diaľnice, na ľudí sa smeje,
len z lásky k Slovensku, nám to Kaufland praje.
Aký slogan zvoliť, aby zvýšil turistický ruch?
Vyskúšajte, ako u nás chutná čerstvý vzduch.
Jeden národ, jeden jazyk, všetko v rukách máme,
už nás nikto cuzí, len tak neovládne.
Nová stránka dejín, pre nás sa otvára,
to naše Slovensko, čaká veľká sláva.