Ježiškova kaša - recept

 Vianočná Ježíškova kaša 

(tradičné štedrovečerné jedlo v niektorých osadách Dolnej Marikovej, napríklad v osade Pavlovce a Bracinovce v Besnom)

Suroviny

1 šálka fazule farebnej, najlepšia veľká „švábka“

1 šálka zemiaky nakrájané na kocky

1 šálka pohankové krúpy

Hrsť sušené slivky 

Hrsť sušené huby

1 veľká cibuľa

1 hlávka cesnaku (podľa chuti môže aj menej)

½ masla 

soľ

čierne korenie mleté

Postup

Deň pred prípravou namočíme fazuľu

Varíme so soľou, kým fazuľa nezmäkne

Pridáme zemiaky a sušené huby /prepláchnuté)

Keď sú zemiaky mäkké, pridáme sušené slivky a povaríme do zmäknutia (môžu byť vopred namočené v troche vody, ktorú vlejeme so slivkami

Nakoniec prisypeme pohanku.

Po celý čas varenia nemiešame, zmes by prihorela... len sledujeme dostatočné množstvo vody

Cibuľu opražíme do zlatova na masle a tesne pred odstavením pridáme nastrúhaný cesnak.

Vlejeme do zmesi, všetko dobre premiešame. Zemiaky môžete popučiť na kašu.

Dochutíme a podávame.

Kaša chladnutím zhustne. Pokiaľ ju treba zriediť, postupne pridávame prevarenú vodu-už za stáleho miešania 

Keď je redšia, treba ju nechať postáť odokrytú.

Výborná je aj na ďalší deň, či už zohriata, alebo studená.

V niektorých častiach Marikovej ju zalievali vianočnou kapustnicou.

V mojej rodine ju varí už veľa generácií, určite začiatkom 19. Storočia ju už varili.

( Povesť hovorí, že chudobná maminka už nemala deťom čo na Štedrý večer dať jesť.

Povyberala teda zvyšky zeleniny, ktorú ešte mala v sýpke, zmiešala a uvarila z nej túto fantastickú dobrotu).

Mená kráv v Marikovej

 Na našej diskusnej facebookovej stránke sa objavil zaujímavý príspevok od Ivana Morávka o menách, aké dávali ľudia svojim kravám v Marikovej. 

Aké mená dávali naši predkovia kravám v Marikovej - tento príspevok ma napadol vo chvíli, keď Milan Gašparik vo svojom komentári spomenul, že mali doma kravičku menom Cukroša. Pripájam mená, čo sa mi podarilo zatiaľ zozbierať a pár fotografií z archívu : Horná Mariková - ŽRNOVÉ - Kurejovce : Brezuľa, Fiala, Malina, Šimara, Morávkovce : Vinoša a Brezuľa, Hluškovce : Brezuľa, Kúbovce : Muca, Macejkov : Chovaňa, Babuša, Fiala, Rárovce : Babuša, Kvetuľa, Packovce : Jahoda, Krasena, Malina, Rysuľa, Ježkovce : Babuša, Malena, Cifrena. MODLATÍN - Kuchtovce : Brezuľa, Rybena, Kulincovce : Kvetuľa. KUČOVCE : Fiala, Strakuša, Pivuľa, HLBOKÉ - Kotlovina : Fiala, JUREKOV : Babuša, Brezuľa. BELEJOV - Mikšovce : Bosana, PAGAŇOV : Cifrena, ROVNÉ : Malina, Plavuňa, Rysuľa. UDÍČKA - Gašparovce : Cukroša, Gacovce : Babuša, Brezuľa, Cukroša, Kvetuľa, Persena, Pivoňa, Vynoša, Rybena. VLKOV : Babuša, Rybena. MEDVEDÍNEC : Pivoňa. Dolná Mariková - Bobišovce : Rybena, Rysuľa, Za Krápku : Malena, Rybena, Stračena, Vlkovce : Dancúrek. Ak viete, môžete doplniť, nezabudnite napísať osadu, kde sa také meno používalo 

Hubárska sezóna

Pomaly sa končí hubárska sezóna, čo je pre Marikovú a ešte pár lokalít na Slovensku, kde ešte huby neobsahujú viac Pb ako H2O veľká škoda. Veď v tomto období nadobúda turistický ruch v Marikovej absolútne maximum. Diaľnica, vedúca priamo do Marikovej býva denno-denne preplnená autami rozličných poznávacích aj výrobných značiek. Do Marikovej totiž nechodí na huby iba celý Považskobystrický okres, ale najmenej polka húbchtivých obyvateľov Západného a Stredného Slovenska. Súkromné chaty sú v tomto období preplnené majiteľmi a ich známymi  a ich známych známymi a cestovné kancelárie ponúkajú exkluzívne 1 až 2 dňové pobyty vo všetkých dvoch marikovských hoteloch.

 

Ak sa Vám podarí zohnať miesto v jednom z týchto luxusných hotelov, máte už napoly vyhrané. Večer si ľahnete skoro spať, aby ste boli ráno o 4.00 pripravení vyraziť do lesa ako prví, pretože chcete mať ten košík na prádlo, ktorý ste si so sebou zobrali plný čerstvých a nádherných húb. Potom vyjdite na najvyšší možný bod hotela (hromozvod) a ďalekohľadom na nočné videnie vyhľadáte les, v ktorom predpokladáte, že sa v ňom huby pravdepodobne zdržujú v podozrivom počte.

Keď budete vchádzať do lesa, nezabudnite zapnúť silnú halogénovú baterku a vytiahnuť obrovský nožík, ktoré ste si zakúpili špeciálne na túto príležitosť. Ak máte šťastie a objavíte huby, neleňte a začnite ich od kraja zbierať. Nezáleží na tom, aký druh beriete, veď risk je zisk. Berte všetko, muchotrávky červené, zelené, ružové, či tigrované, práchnivky či hríby satanské nevynímajúc. Tu sa nehrá o kvalitu, ale o kvantitu! Čiže o plný košík usmievajúcich sa húb! Ak zazriete ďalšieho hubára, ktorý drží v ruke hríb dubový a pritom hovorí svojmu kolegovi: pozri, táto lysohlávka vyzerá presne ako osikovec, je najvyšší čas zdvihnúť kotvy a vyhľadať iné, bezpečnejšie miesto rastu húb. Túto procedúru opakujte dovtedy, kým nemáte plný kôš.

Môže sa však stať, že naberiete málo, pramálo húb – ani do štvrtiny košíka a keby ste takto potupne išli po Vašom sídlisku, tú hanbu by ste určite neprežili! No nič sa nebojte. Existuje na to dobrá a často používaná finta. Stačí nájsť tak do 10 húb, ktoré aspoň z diaľky vyzerajú ako jedlé. Potom vyhľadajte niekde na samote zeleninovú záhradku nejakej vhodnej obete – napríklad dedka s babkou (najlepšie starších ako 90 rokov – aby Vás nedobehli) a tu si naberte plný košík cibule, zemiakov, alebo iného ovocia. Na vrch potom položte tých 10 jedlo vyzerajúcich húb a môžete ísť spokojne domov, kde si na večeru pre istotu radšej pripravte chlieb s cibuľou, alebo pečené zemiaky. Dobrú chuť!   

Autor: Orgoň, rok 1994