PUSTOVNÍK ZO STRATENCA

 Stratenec - jeden z najvyšších vrcholov hlavného hrebeňa pohoria Javorníky. Známy je predovšetkým vďaka jeho dominantnému monumentu (Tri kríže), ktorý bol na vrchole vybudovaný v roku 1969 na pamiatku padlých vojakov zo sklonku druhej svetovej vojny.

 V priebehu roka je navštevovaný množstvom turistov, zberačmi čučoriedok, či lyžiarmi - bežkármi v zime.

 No málokto z návštevníkov vie, že iba pár minút chôdze smerom k Veľkému Javorníku sa po pravej strane od hrebeňového chodníka v lese nachádza miesto, ktoré sa na prelome 80. - 90. rokov stalo dejiskom nezvyčajného príbehu...

 Všetko sa to začalo 7. augusta 1993 v obci Hovězí neďaleko Vsetína, kde si ľudia pred miestnym kostolom všimli kľačiaceho muža, ktorý si neustále niečo "mrmlal". Neskôr sa spomínaný zarastený muž vo vojenskom plášti a "bagandžiach" objavil pred neďalekou samoobsluhou, kde sa práve domov odchádzajúcej predavačky spýtal, prečo nemajú otvorené. Nestačila mu ani odpovedať, keď vtom rozkopol sklenené dvere obchodu a vošiel dnu, kde ho zadržal vedúci predajne a privolal na neho políciu.

 Pri výsluchu začal užasnutým policajtom len s námahou, kvôli problémom s rečou, rozprávať svoj doslova neuveriteľný príbeh, ktorý sa začal v roku 1989 prepustením z väzenia v Leopoldove, kde si odpykal sedemročný trest za pokus o nelegálny odchod z Československa.

 "Nemohol som odolať akejsi nevysvetliteľnej sile, ktorá sa ma zrazu zmocnila. Volali ma hory. Bolo mi povedané - choď - tak som sa zobral a šiel."

 Takto došiel František Dombaj, lebo tak sa tento pustovník volal, až do lesa na papradňanskú stranu Javorníkov, neďaleko vrcholu Stratenca, kde si vykopal zemľanku, v ktorej strávil nasledujúce štyri roky života. Živil sa zemiakmi, lesnými plodmi a občas aj konzervami, ktoré ukradol pri jeho občasných vlámačkách do chát a chalúp okolitých osád. Kalendár nemal žiadny, beztak nemal pre neho význam. Čas meral hlavne na mesiace a ročné obdobia. Čítal knihy a pozoroval zvieratá. Keďže celý čas prežil prakticky iba osamote (ako spomínal, používal iba zhruba dvadsať slov, viac nepotreboval), čo nakoniec spôsobilo nielen spomínané problémy s rečou, ale aj nevedomosť o zásadných zmenách v spoločnosti. Vôbec nevedel, že komunisti už nie sú pri moci, ani to, že Slovensko a Česká republika sú už samostatné štáty.

 "Spokojný som úplne nebol, lebo spokojnosť nám nie je daná. Ale nikdy som sa necítil osamotený. Myslel som na život, lebo život je krásny. Snažil som sa žiť v súlade s prírodou. A to sa dá iba vtedy, keď človek cíti dych stromu a chápe, že nie je nič viac a nič menej ako časť celku. No nastal čas, keď sa zrazu objavili veci, ktoré nemožno ani vysvetliť. Všetko, čo sa stane, som vedel už dopredu, aj keď sa to možno zdá byť hlúpe. Bol to vlastne príkaz, aby som zišiel dolu medzi ľudí a vykonal cestu svojej očisty. Tak som zišiel dole, pokľakol pred kostol a rozprával sa s rodičmi a s Kristom. Vtom ma ale zrazu začali prenasledovať zlé mocnosti. Dostal som strach a chcel som sa vrátiť do hôr, no nešlo to. Cestu mi zatarasili akési dva biele ihlany."

 O pár hodín neskôr, v krajnom psychickom rozpoložení, rozbil sklo v samoobsluhe.

 Po zatknutí viedli jeho kroky do kuřimskej väznice, kde pobudol do súdneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo v januári 1994. Vyšetrovatelia ho chválili za vzornú pomoc pri vyšetrovaní. Dokonca ich povodil presne po chatách a chalupách, ktoré vylúpil. Celkovo mu bolo dokázané 13 vlámaní s celkovou škodou 19 000 českých korún. Súd mu nakoniec vymeral 18-mesačný nepodmienečný trest. No onedlho mu vtedajší prezident Českej republiky Václav Havel na početné telefonáty a dopisy od verejnosti uložil amnestiu.

Po prepustení nastala dilema, čo bude s ním ďalej. Síce žil predtým na Slovensku, ale pretože sa pri zisťovaní jeho totožnosti zistilo, že sa narodil v Čechách, získal české občianstvo a na Slovensko sa viac nevrátil. Prezidentská kancelária sa nakoniec rozhodla splniť jeho túžbu žiť v kresťanskej komunite a zoznámila ho s jezuitom pátrom Františkom Líznou, ktorý ho odviedol do komunity v Neratove, kde zostal žiť a kde si zanedlho našiel aj ženu.

 "Chcel som žiť v Bohu a pracovať v prospech ostatných. To sa mi aj splnilo. Ale najlepšie sa aj tak cítim medzi stromami v lese. Čas, strávený v horskej samote, rozhodne nepovažujem za stratený. Našiel som tam cestu k duchovnému životu a to je pre mňa najdôležitejšie."

K článku nadväzuje video, ktoré som zhotovil pre YouTube:

JAVORNÍKY Pustovník zo Stratenca

https://www.youtube.com/watch?v=UCgpIAegPis

Vo videu sú zábery na zemľanku z rokov 2006 a 2008, kedy ešte „držal“ jej strop.

 

Miloš Majšík (TheARBOGAST)

.......................................................................................................................................................

Zdroje: články z internetu (rok 1994)

Robert McLean - Czech hermit never knew Cold War was over (UPI.com)

Czech President Vaclav Havel has pardoned a hermit who... (UPI.com)

Marek Švehla - Proměny lesního muže (Respekt.cz)

Marek Wollner - Osudný den poustevníka Františka D. (Respekt.cz)