streda 12. marca 2014

MARIKOVSKÁ VOJNA

Náš spolupracovník Ľuboš Šlapka nám poslal toto úžasné dielko - báseň o Marikovsko-Papradnianskej vojne. Jej autorom je pán Štefan Meliš, ktorý nám dal aj súhlas na jej zverejnenie. O tejto básni sa vedelo že by mala existovať, avšak dlho sa mi nedarilo ju získať. Zrejme kolovala medzi ľuďmi ako samizdat.

MARIKOVSKÁ VOJNA

Veru je Papradno veliká dedina
Kolom dookola vrškami hradená.
A samo Papradno cisára si chová
Že to nedokáže ani Maríková.

Ministr oznámil Cisárovi hrúzu
Že im Maríková chystá večnú skazu.
Tu Cisár oznámil dvojku Ministrovi
Aby to oznámil ihned Trubákovi.

Keď to Trubák počul ten hneď začal trúbiť
Papradňanské vojsko musíme ozbrojiť.
Husárik,Vojáčik, do zbrane skákali
Krpce a dreváky na nohy stekali.

Zvedel to Zakakan, viac ani nečakal.
K Seríkovi bežal Poprdáľa volal.
Volajte Zastanu,Kavku,Flintu,Vranu,
Aby ste už mali tú vojnu vyhranú.

Velitel Pičúrik ten popredku letel
Ale od hranice bál sa aj o krpce.
Prdzík strieľal z dela, Serík z mašinkvéra
Ľapacík z letadla, Zasralík len vedľa.

Chuchmák aj s Trulíkom tí sú účtovnými
Šaržík s Kompaníkom tí vládnu nad nimi.
A Kabo na stráži Kocúr ho tam stráži.

A jedna nešťastná maríkovská rana
Zabila tam v boji nášho Umriána.
Šuko, Koko, Boreáš, Čert a tiež Bohovec
Mali z toho strachu kedy bude koniec.

Smrcák sa napálil,kosu si nabrúsil
A na Západliskách Maríkovcov dusil.
Kaplán aj s farárom hneď tam pod chotárom
Ranených nechali, mŕtvych spovedali.

Kopšík s Hromadíkom zákopy kopali
Obušek,Motyček, tí im pomáhali.
Myslivec s Jágríkom vzali hámerlesky
A tak tam strieľali čo až také plesky.

Prišla aj Oborka vzala Oriáša
A kej oni zašli tam ostala kaša.
Velitel Kaprálik ten sa veľmi mračí
Že sú v jeho družstve všetko samí „sráči“

Janigáč,Jožigáč,Franigáč,Jurigáč
Pavligáč,Hedvigáč a posledný Pagáč.
Hrnčík mináž varí,Pečko rezne smaží,
Cibuľa,Saláčik, ten im to zapraží.

Ministr s Cisárom díval sa z Dúbravy
Keď na Chrcholínci bol ten boj krvavý.

Maríkovci hnali naše vojsko nadol
Ľapínec s Lapčíkom, aj Pado tam padol.
Kozík a Kozíček, Jeleň a Baranec
Začali tam robiť strašný harmatanec.

Nepriateľ útočil dolu z Chrcholínca
Začal postupovať dolu do Križovca.
Papradňanské vojsko hybaj všetko v nohy,
No Cisár povolal do zbrane zálohy.

Kokocík,Bosorík, dali sa do behu
Tam dole na Chotár zdola od Zábrehu.
Putaj,Muchaj,Hofman,Hajdúšik,Sekúrka,
Věštci Maríkovcov bili jako Turka.

Bol by ten boj býval ktovieako duhý
Lebo Maríkovci chcli zabrať Luhy.
Keď Cisár uvidel tú paniku veľkú
Povolal do boja Pánbožka, Anjeliku.

Maríkovské vojsko Kapitánik viedol
A keď tých dvoch zbadal hned on celý zbledol.
Zatrůbil na ústup,strhli sa tam zmatky
Maríkovské vojsko letelo naspátky.

A tým sa skončila tá ukrutná mela

Moc bolo posraných a ranených veľa.

nedeľa 16. februára 2014

Matej Bel o Marikovskej doline

Jeden z najvýznamnejších Slovákov 18. storočia - Matej Bel z Očovej, ktorého panovník nazval aj perlou Uhorska sa vo zväzku, pojednávajúcom o Trenčianskej župe venuje stručne aj Marikovej.  Jedná sa určite o jednu z najstarších zmienok o Marikovej.





O dedinách marikovskej doliny napísal toto: 

Podvážie je celkom maličká dedinka severne nad Milochovom vzdialená na dostrel. Patrí do považskobystrického panstva. 

Veľká Udiča, po maďarsky Nagy Udicsa patrí do toho istého panstva. Tamojší kostol je zasvätený evanjelistovi Matúšovi. 

Prosné sa nachádza povyše nad Veľkou Udicou smerom na sever a náleží považskobystrickému panstvu. 

Klieština  je úrodné vidiecke sídlo z toho istého panstva. Od predošlej dediny je vzdialená štvrť míle na sever. 

Hatné je obec, ktorá sa ukrýva severne na dostrel od Prosného. A patrí rovnakému panstvu. 

Mariková je približne rovnako vzdialená od predošlej dediny. Je to bohatá obec, ktorá bola kedysi pre cestovateľov nebezpečná ako hniezdo zbojníkov. Obyvatelia sa skrotili až pod hrozbou trestu od pánov. Na vyvýšenom mieste za dedinou sa nachádza kostol zasvätený sv. Matúšovi. Hraničí s Moravou, pričom táto blízkosť núka príležitosť na zbojnícke skusy. 

Toľkoto o dedinách, ktoré ležia za Váhom.

Zdroj: Matej Bel: Trenčianska stolica, Kysucké múzeum v Čadce, 2013, preložil Mgr. Imrich Nagy, PhD

piatok 24. januára 2014

Šimúnky (Široká), Hradište, Koscelisko – možné súvislostí

Archeológ Peter Schreiber pre našu stránku HRADISKA SK napísal nasledovný, mimoriadne zaujímavý článok, ktorý sa zaoberá možným priebehom starodávnych ciest v Marikovej a okolí. Téma predpokladanej starobylej cesty, vedúcej popod hradisko Šimunky je dnes veľmi populárna u záujemcov o našu históriu, avšak prinášaný článok je zrejme prvý odborne podložený článok na túto tému. Článok prinášame v plnom znení. Autorovi patrí veľká vďaka za kvalitný text.

http://www.hradiska.sk/2014/01/simunky-siroka-hradiste-koscelisko.html


streda 15. januára 2014

Stredoveký prsteň z Hornej Marikovej

V katastri obce Horná Mariková  v 80. rokoch náhodne počas poľnohospodárskych prác našiel Radovan Smižík jedinečný nález, ktorý aj vďaka nám  bol začiatkom tohto roka preskúmaný archeológom Petrom Schreiberom. Prsteň môže dokonca pochádzať až z 10. storočia (Slovanské obdobie), čo významne mení náš pohľad na osídlenie Hornej Marikovej v období stredoveku.  






Krátky článok o prsteni si môžete prečítať TU:

Nález prsteňa z Hornej Marikovej

nedeľa 8. septembra 2013

Hradisko Šimunky - Nálezy

Tieto vzácne nálezy  našli na hradisku Široká na Šimunkách (najstaršia časť Marikovej) členovia archeologického krúžku v 90. rokoch. Ostrohy, časti konského postroja nám preukazujú, že na hradisku sídlili aj významní bojovníci - vtedajšia šľachta. Poľnohospodárske náradie zase vytvára obraz o tom, ako sa naši predkovia živili. Za osobitné povšimnutie stojí pilka, ktorých sa na slovensku našlo minimum (pokiaľ viem tak iba na Bijnej a úlomok sa našiel v Pružine) 

























Fotografie nálezov sú prevzaté zo súboru dokumentov Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.

nedeľa 21. júla 2013

Miestne názvy

Marikovci, mám pre Vás dôležitú úlohu. Potrebovali by sme zistiť do najmenších podrobností, ako sa presne nazývajú kopce, lúky, role, jednoducho všetky miestne názvy cca v okruhu tohto výrezu mapy v okolí Šimuniek.

Kto je ochotný pomôcť, nech mi napíše do komentáru,alebo na mail   orgon333@gmail.com



 Tiež nás zaujíma, ktoré časti v Marikovej sa nazývajú  HÁJ,  chrasť, chrástky, svorádka, súhradka, súdna, kruh, kruhy, klužová, náklie, náklo,vlaka,drahy, cesciny, pravec.


POMOŽETE  ???

streda 15. mája 2013

Mariková v Nórsku

Vedeli ste, že Mariková nieje iba na Slovensku? Niektoré miesta v južnej časti Nórska sa nazývajú Marikova / Marikoven. Upozornil nás na to čitateľ Olav Ulltveit-Moe z Nórska, ktorý sa zaujíma o tieto tak trochu záhadné miesta. Moderná výslovnosť názvov je už odlišná, a mnohé dnes zrejme upadajú do zabudnutia, ale písomné pramene zo stredoveku sa zhodujú na názvoch Maríkova / Marikoven.



Koncovky-a-en sú vecou gramatiky a odrážajú rozdiely vo východnej a západnej-nórčine. Predpokladá sa, že prvá časť názvu - "Mari"- odráža meno  Márie,  a prípona "-kova" znamená malý dom. Väčšina miest s názvom Marikova sa nachádza pozdĺž pobrežia a 2-3 názvy sa viažu na  miesta, kde sa pochovávli mŕtvi, ktorých vyplavilo na breh more. Keďže Nórsko má  dlhé pobrežie, je tu  dávna tradícia pochovávania mŕtvych, vyplavených morom, o ktorých sa nevedelo, či sú pokrstení, alebo nie, preto sa na ich pochovávanie vyberali takéto osobitné miesta. Sú to teda určité posvätné miesta s pochovanými mŕtvymi. 

Ale potom existuje niekoľko Marikov(vých), ktoré sú umiestnené na kopcoch či stráni, takže vyššie uvedené vysvetlenie jednoducho nesedí. 

Taktiež sú Marikové  umiestnené pozdĺž dávnych ciest, v miestach, kde by bolo výhodné pre cestujúcich mať prístrešok, aby zostali cez noc.  Vlastne toto vysvetlenie je vhodné takmer pre všetky Mariková, vrátane tých pri mori. Najjednoduchší a najrozšírenejší  spôsob cestovania v Nórsku v minulosti  bola plavba pozdĺž pobrežia na lodiach a člnoch a prístrešky pre prenocovanie na pevnine boli v veľmi vítané. V stredoveku nebolo budovanie takýchto prospešných budov pre pútnikov ničím výnimočným.

Na TEJTO MAPE zadajte do vyhľadávacieho okienka slovo Marikov a zobrazia sa Vám všetky Marikové v Nórsku !!!

Takže toľko veľmi zaujímavé vysvetlenie od nášho nórskeho priateľa, ktorému touto cestou ďakujem za info.

Mimochodom, aký je podľa Vás pôvod názvu Mariková na Slovensku ?