pondelok 9. januára 2012

Marikovské ľudové piesne

Ťažký život obyvateľov Marikovej v 19. storočí a začiatkom 20. storočia prinútil mnohých, aby sa pridali k niekoľkým vlnám vysťahovalectva do Ameriky a niektorých štátov západnej Európy. Iní zase na dlhšiu dobu neraz odchádzali do USA aby zarobili peniaze, a potom sa vracali do rodnej obce. Z tohto obdobia máme zachovaných viacero ľudových piesní. Prinášam dve z nich, ako ich spievala pani Filipína Kršíková. 

Už mi ten mužíček z Ameriky príje

Už mi ten mužíček z Ameriky príje,
ale ja to dobre viem,že mňa von bic buje.

Nebi mňa môj mužu nemáš mňa bic prečo,
ja ci šetko vyrátám čo som dala začo.

Dala som oráčom,dala som kopáčom
dala som hnoj vyvozic a lúky pokosic.

Ešče mi ostali tri groše strieberné
zato som si kúpila krpčeky koženné.

Ešče mi ostali štyri grajciarečky
ta ne som si kúpila liter borovičky.



Kej som išiel z Ameriky do kraja

Kej som išiel z Ameriky do kraja,kej som išiel z Ameriky do kraja
postretnúl som kamaráta u mora.

Serus,serus,kamaráde čo nové,serus,serus,kamaráde čo nové
či nechojja k mojjej žene pánové.

K njej nechojja ona chojí za nima,k njej nechojja ona chojí za nima
až sa len tak šíré pole rozjímá.

A vy páni či bujece pic vína,a vy páni či bujece pic vína,
bo mi prišla z Ameriky novina.

A mne prišiel z Ameriky taký list,a mne prišiel z Ameriky taký list
že mvoj muž má hneskaj večer domvov prísc.

Už aj prišiel už je aj u krčmára,už aj prišiel,už je aj u krčmára,
sedzí tam a píje víno z pohára.

Ach bože mvoj čo som ja urobila,ach bože mvoj,čo som to urobila,
sebe muža dzecom otca zradzila.

Sebe muža dzecom otca dobrého,sebe muža,dzecom otca dobrého ,
že ne nenajdze v šíróm svece takého.